GR SCIC môže vďaka svojmu grantovému systému financovať výskumné projekty. Viac informácií o grantoch nájdete na príslušnej stránke.
Automatické rozpoznávanie reči (ARR)
GR SCIC, Univerzita v Gente a Univerzita Johannesa Gutenberga v Mainzi zrealizovali výskumný projekt na posúdenie potenciálnych prínosov a užitočnosti technológie automatického rozpoznávania reči v tlmočníckej kabíne. Tento výskumný projekt spolufinacovalo GR SCIC v rámci schémy grantov na akcie na podporu odbornej prípravy v oblasti konferenčného tlmočenia. Začal sa v septembri 2020 a trval do augusta 2021.
Ako výskumníci boli do tohto projektu zapojení Bart Defrancq, vedúci odbornej prípravy tlmočníkov na Univerzite v Gente, a Claudio Fantinuoli z Univerzity Johannesa Gutenberga v Mainzi, ktorý je zakladateľom softvéru InterpretBank. Výskumnou asistentkou v tomto projekte bola Helena Snoecková (z Univerzity v Gente).
Výskumní pracovníci uskutočnili prieskum medzi profesionálnymi tlmočníkmi z GR SCIC s cieľom zistiť, ako by mohli uľahčiť prácu tlmočníkov a vytvoriť pre nich užitočné nástroje. V ďalšej fáze požiadali tlmočníkov GR SCIC, aby otestovali riešenie priamo pri tlmočení.
Ako môže technológia ARR pomôcť tlmočníkom?
Automatické rozpoznávanie reči alebo ARR môže úspešne fungovať ako podporný systém pre tlmočníkov v tlmočníckej kabíne. Systém ASR extrahuje informácie zo zvukového záznamu rečníka s cieľom uľahčiť prácu tlmočníkov. „V oblastiach, v ktorých majú ľudia nedostatky, zvyknú byť technológie pozoruhodne výkonné a to platí aj naopak,“ hovorí Bart Defrancq.
Systém zaznamenáva z prejavu rečníka čísla, mená a terminológiu a to následne tlmočníkovi zobrazuje. Terminológia pochádza z databázy pre jednotlivé podujatia. Tlmočníci tak majú možnosť ťažiť zo skúseností, ktoré GR SCIC získalo na iných konferenciách a zasadnutiach v minulých rokoch.
Je potrebné zdôrazniť, že na displeji sa nezobrazuje všetko, čo rečník hovorí, pretože to by vytváralo ďalšiu kognitívnu záťaž pre tlmočníkov. Účelom takéhoto umelého kolegu v kabíne je poskytnúť tlmočníkom pomoc v konkrétnych oblastiach. „Tlmočníci sa môžu na tento systém spoliehať podobne ako na kolegu v kabíne a v prípade potreby si v ňom môžu overiť určité veci,“ vysvetľuje Claudio Fantinuoli.
Ako prebiehalo testovanie?
Sľubné boli už výsledky skoršieho experimentu, do ktorého boli zapojení študenti tlmočníctva. Napríklad automatické rozpoznávanie čísel zlepšuje celkovú výkonnosť tlmočníkov pri takmer všetkých typoch čísel. Z testu vyplynulo, že systém prezentuje čísla s neuveriteľnou presnosťou 95 %. Výskumní pracovníci chceli overiť tieto výsledky u profesionálnych tlmočníkov v GR SCIC a zabezpečiť tak, aby systém fungoval čo najlepšie v prospech tých, ktorým má slúžiť.
Na testovaní sa zúčastnilo 20 dobrovoľníkov. Desať tlmočníkov z holandskej kabíny a ďalších desať tlmočníkov zo španielskej kabíny. Zámerom bolo otestovať túto technológiu na románskych a germánskych jazykoch, pretože medzi týmito rodinami jazykov existujú rozdiely v tvorbe čísel (napríklad pri číslovke „tridsaťdva“ sa v španielčine najprv píšu desiatky a následne jednotky – „treinta y dos“, ale v holandčine je to naopak – „tweeëndertig“).
Počas testovania účastníci tlmočili štyri krátke prejavy (prejavy v trvaní päť minúť s dvojminútovou prestávkou medzi prejavmi, t. j. celkom 30 minút) do svojho jazyka pomocou technológie na rozpoznávanie reči. Na účely tohto cvičenia dobrovoľníci zaznamenali svoje tlmočnícke výstupy do depozitára prejavov GR SCIC prostredníctvom záznamového softvéru SCICrec, ktorý táto platforma ponúka. Softvér SCICrec umožňuje začleniť dve zvukové dráhy do jedného súboru, čo výskumnému tímu umožnilo porovnať prácu tlmočníkov.
Prvé dojmy
Carmen Gomez von Styp Rekowski zo španielskej kabíny, ktorá sa zúčastnila na testovaní, chcela vyskúšať niečo nové, čo môže priniesť riešenia, ktoré môžu tlmočníkom pomáhať v ich každodennej práci. „Automatický partner v kabíne by mohol byť nápomocný za predpokladu, že výsledky budú spoľahlivé“, uviedla. „Myslím, že to môže byť veľmi užitočný nástroj. Skutočného partnera v kabíne to nenahradí, ale môže to byť veľkým prínosom.“
Nástroj je pomôckou v kabíne napriek tomu, že zvyšuje množstvo informácií, ktoré musia tlmočníci spracúvať v reálnom čase. „Má to svoje výhody aj nevýhody. V kabíne musíme spracúvať množstvo informácií z rôznych zdrojov a nie je jednoduché venovať pozornosť viacerým nástrojom, než sme zvyknutí. Niekedy musíme informácie vyhľadávať na internete, pretože sme ich nedostali v podkladoch k zasadnutiu. Ak bude technológia rozpoznávania reči spoľahlivá, ľahko použiteľná a praktická, bude pre nás veľmi užitočná.“
Odkazy
Viac informácií o tomto experimente a jeho ďalšom vývoji môžete nájsť na stránke Univerzity v Gente.